DomovZaujímavostiHistória: Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? Časť II.

História: Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? Časť II.

- Reklama -

Pokojné roky vždy striedali udalosti, ktoré sa zapísali do dejín. V 19. storočí sa ich stalo najviac. Prelomovo zasiahli všetky oblasti života. Preto historici toto obdobie označujú ako Dlhé devätnáste storočie. Pôvodným obyvateľom Petržalky práve vtedy začali najväčšie zmeny, ktoré vyvrcholili v 20. storočí.

V predošlom diele ste si mohli prečítať o prvých kočovníkoch a usadlíkoch na území dnešnej Petržalky. Mnohí z nich, ako prišli, tak odišli. Tí, ktorí ostávali, si medzi sebou pomáhali a ich rodiny sa navzájom premiešavali. Medzitým prichádzali ďalší. Od polovice 19. storočia sa tu sťahovali skúsení zeleninári a kvetinári z Bulharska. A tiež kočovné skupiny Rómov. Tí sa tu však presúvali z južného Uhorska iba na teplejšie mesiace. Domáce obyvateľstvo žilo v obciach Engerau, Kapitulský dvor a v osade nazývanej Durvayova tehelňa. A tiež v neďalekých dedinách Aulissel a Ovšište. Tí najchudobnejší žili vo štvrti nazývanej Elýsium. Veľké zmeny sa však týkali všetkých.

Obyvatelia zdecimovaní Napoleonom

V roku 1809 chcel Napoleon Bonaparte (1769 – 1821) prejsť cez toto hraničné územie na druhý breh Dunaja. So svojou armádou však musel ostať v obci Engerau. Mešťania z Prešporku totiž preventívne odstránili most. Nahnevaný Napoleon ich mesto preto ničil guľometmi vystreľovanými cez Dunaj. Niekoľko dní ľudia v Engerau tŕpli strachom. Napoleonovi vojaci im pobrali kone, domáce zvieratá i úrodu. A keďže nedokázali prejsť cez rieku, vybíjali si hnev na bezmocných roľníkoch. Ich počet vtedy dramaticky klesol.

Zeleninári, robotníci a vidiečania

Približne od roku 1850 začali tunajší obyvatelia postupne zasypávať Kapitulské a ešte jedno malé rameno Dunaja. Vytvorenú plochu následne lacno predávali prisťahovalcom, z ktorých sa stávali zeleninári. Cenovo výhodné pozemky, a najmä otvorenie prvého železného mosta cez Dunaj (1892), i následné električkové spojenie medzi Viedňou a Bratislavou (1914) lákalo hlavne rakúske firmy. Zakladali tu pobočky a zamestnávali robotníkov i úradníkov. Tí sa prisťahovali aj s rodinami. Väčšina hovorila po nemecky (85 %), zvyšok po maďarsky (17 %) a po slovensky (10 %). Toto sa však pred sto rokmi začalo meniť.   Dňa 28. 10. 1918 vzniklo Československo a pár mesiacov na to predstavitelia nového štátu vyhlásili Bratislavu za hlavné sídlo Ministerstva pre správu Slovenska (16. 3. 1919). Od roku 1920 preto prichádzalo množstvo vidiečanov zo Slovenska, z Moravy a z Čiech do Bratislavy. Ako píše historik Ján Čomaj, tí, ktorí preferovali dedinskú atmosféru, sťahovali sa do Petržalky.

Nevyhovujúcich odstraňovali

Najtragickejšia zmena obyvateľstva nastala v roku 1938. Petržalku (a Devín) si vtedy násilím pričlenili k Tretej ríši fašisti pod vedením despotického Adolfa Hitlera. Ľudia na pravom brehu Dunaja boli v pasci. Kto mohol a stihol, ten odtiaľ utiekol. Tí, ktorí ostali, museli sa podriadiť zákonom Tretej ríše. Niektorí sa presťahovali do uvoľnených bytov. Mnohých nevyhovujúcich však zavreli v koncentračnom tábore. Až 497 osôb (približne toľko ľudí žije v dvoch 12-poschodových vežiakoch) skončilo zavraždených v masovom hrobe na cintoríne.

Po oslobodení Bratislavy a Petržalky (4. 4. 1945) sa museli odsťahovať mnohí pôvodní obyvatelia, ktorí tieto hrôzy prežili. Do platnosti totiž vstúpili tzv. Benešove dekréty číslo 71 a 28. Noví komunistickí zástupcovia štátu ich vyhnali len kvôli maďarskej či nemeckej národnosti. Nebrali ohľad na vek, ani na predchádzajúce zásluhy a obete.

Všetci, ktorí mohli ostať, i tí, ktorí sa prisťahovali do uvoľnených bytov, sa následne stali obyvateľmi Bratislavy. Nová vláda rozhodla, že z obcí spomínaných v úvode,  vytvoria piaty obvod hlavného mesta. A tak, dňa 13. februára 1946, vzniklo sídlisko Petržalka. Tým nastala aj posledná veľká zmena národnosti obyvateľstva Petržalky. V ďalšom vydaní sa dozviete, vďaka spomienkam novinára Jána Hrušovského, ako sa žilo ľuďom v povojnovej Petržalke.

Zdroj:

https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/petrzalka/58402-historia-kto-boli-povodni-obyvatelia-dnesnej-petrzalky-druhy-diel

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímať