DomovOsobný rozvojĽudia, ktorí si priznajú, že niečo nevedia, vedia oveľa viac

Ľudia, ktorí si priznajú, že niečo nevedia, vedia oveľa viac

- Reklama -

Všetci sme to zažili. S niekym sme sa stretli a mali sme túžbu na nich spraviť dojem. Ako by sme teda zapôsobili? Tvárili sme sa, že vieme všetko o politike, svete, športoch a pod. Mysleli sme si, že predstieranie, že vieme všetko, by nás spravilo zaujímavým a skvelým človekom. Opak je však pravdou. Podľa výskumu z Pepperdinskej univerzity, ľudia, ktorí si dokážu priznať nevedomosť, majú tendenciu vedieť viac. Ak chcete, aby si ľudia mysleli, že ste inteligentný, možno by bolo najlepšie povedať: „Neviem.“

Čo je inteligencia?

Neexistuje úplne presná definícia inteligencie. Slovenské slovo „inteligencia“ pochádza z anglického slova „intelligence“, čo znamená nápad alebo dôvtip. Psychológovia boli schopní vytvoriť aspoň nejakú definíciu tohto slova. Podľa nich je inteligencia súbor rozumových schopností, ktoré nám pomáhajú riešiť problémy a konfliktné situácie za okolností sprevádzaných neurčitosťou.

Čo sa ukrýva za pokorou?

Intelektuálna pokora (IP) znamená, že máte vedomosti, ale ste zároveň úprimný a viete si priznať, keď niečo neviete. Vedci už dlho spájajú všeobecnú pokoru – definovanú ako cnosť priznania si svojich obmedzení – s vyšším akademickým vzdelaním a lepšími známkami. Je to možno preto, že najprv si musíte uvedomiť, že niečo neviete. Až potom budete schopní sa naučiť niečo nové.

Pokora spočíva v tom, že si uvedomujete, že vo všeobecnosti máte slabiny. IP sa však osobitne zaoberá intelektuálnym omylom. Človek je intelektuálne pokorný, keď si uvedomí, že jeho nápady a názory môžu byť nesprávne. Musíte byť otvorený novým informáciám a podľa autorov novej štúdie, musíte mať „zdravú nezávislosť medzi intelektom a egom“.

Zdroj: stránka: Nilmonibhar.in/flexibility-is-at-the-heart-of-human-intelligence/

Pokora VS Chvastanie sa

Pokiaľ ide o štúdiu, ktorú viedla Elizabeth Krumrei-Mancuso, jej tím mal jednu otázku: Majú ľudia nejakú vedomostnú výhodu po priznaní si vlastných nevedomostí a omylu? Aby to zistili, neuskutočnili jeden, nie dva, ale päť samostatných experimentov. Do svojej štúdie zapojili takmer 1 200 účastníkov a uskutočnili daný výskum pomocou niekoľkých dotazníkov, ktoré testovali kognitívne schopnosti účastníkov, merali ich vlastné predpovede kognitívnych schopností a samozrejme hodnotili úroveň ich intelektuálnej pokory.

Ilustrácia človeka, ktorý tvrdí, že vie všetko a že všetko dosiahol
Zdroj: ProResource

V poslednej časti použili rôzne metódy v rôznych štúdiách, aby získali viac všeobecný súbor výsledkov. V jednom dotazníku sa pýtali 8 otázok, ktoré posudzovali účastníkov na dvoch úrovniach: „Viem všetko“ a „Úprimnosť“. Úroveň „Viem všetko“ hodnotila ich postoj k nadriadenosti. Úroveň „úprimnosť“ hodnotila ich schopnosť učiť sa od ostatných. V inom výskume využili 22 otázok na vytvorenie „komplexnej stupnice duševnej pokory“. Táto stupnica hodnotila účastníkov výskumu na 4 úrovniach:

  • nezávislosť intelektu a ega,
  • otvorenosť k prehodnocovaniu svojho názoru,
  • rešpektovanie názorov druhých
  • nedostatok nadmernej intelektuálnej dôvery

Čím viac viete…

Krumrei-Manusco a jej tím zistili, že IP bola spájaná so všeobecnejšími znalosťami, hoci s väčšou kognitívnou schopnosťou. To znamená, že ľudia, ktorí sú intelektuálne pokorní, nie sú múdrejší, ale majú tendenciu vedieť viac. Vedci sa domnievajú, že toto zdokonaľovanie vedomostí je spôsobené skutočnosťou, že IP vedie priamo k správaniu, ktoré môže ľudí viesť k učeniu – konkrétne k veciam, ako napr. kritické myslenie, intelektuálna zvedavosť a otvorenosť. Zistili tiež, že vysoká IP súvisí s menej „sociálnou ostražitosťou“. To znamená, že intelektuálne pokorní ľudia lepšie spolupracujú s ostatnými. Vysoká IP bola tiež spojená s túžbou učiť sa len kvôli predmetu učenia.

Vedci poznamenali, že minulé štúdie tiež naznačili, že keď ľudia získali vedomosti, vznikol nárast intelektuálnej pokory. V podstate sú pokora a vedomosti vnútorne a navzájom prepojené. Nevedia však do akej miery.

Treba si zapamätať, že zvedavosť je niekedy dobrá vlastnosť. Svet je veľký a je nemožné vedieť všetko. Ak sa v budúcnosti dostanete do situácie, kedy nebudete niečo vedieť, priznajte sa a zistite niečo nové. Byť zvedavým nie je hanba!

Zdroje:

https://curiosity.com/topics/people-who-can-admit-what-they-dont-know-tend-to-know-more-curiosity/

https://www.topdesat.sk/2017/03/02/co-je-inteligencia-ake-su-druhy-inteligencie-ako-sa-zistuje-jej-vyska/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Inteligencia

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímať