Prečo Dáni najlepšie zvládajú stres?

Máme sa od nich čo učiť. Dáni patria k najšťastnejším ľuďom pod slnkom. Ako je možné, že v každoročnej štatistike najšťastnejších ľudí na svete, práve Dáni trvalo obsadzujú prvé priečky? Majú kopec coolových slov, ako si vedia pomôcť za cestou ku šťastiu. Možno ste sa už niekedy stretli s dánskym termínom “hygge”, čo nemá síce doslovný preklad, no vieme si to priblížiť slovami ako útulnô či pocit bezpečia. V skutočnosti to znamená skôr niečo, ako proces vytvárania intimity.

“Pyt” je slovo u Dánov ešte obľúbenejšie. (Ne)prekvapivo opäť nenájdete doslovný preklad tohto slova, je to skôr niečo, ako kultúrny koncept o pestovaní zdravých myšlienok na zvládanie stresu. Aj keď sa zdá, že je to čisto dánska záležitosť, pojmy, ktoré sú základom tohto slova, sú použiteľné pre ľudí na celom svete.

Spôsob, ako sa pohnúť ďalej

„Pyt“ sa zvyčajne vyjadruje ako citoslovce reakcie na denné problémy, frustráciu. Najbližšie je tomu fráza: „nerob si starosti“, „to sa stáva“, alebo, „tak čo už.“ Keď napríklad rozbijete pohár, tak len pokrčíte plecami a poviete si, „pyt“.
Vo svojej podstate je to o príjimaní a prenastavení. Je to pripomenutie na to, že niekedy je potrebné ustúpiť a prehodnotiť, skôr, ako to zbytočne prehnať. Namiesto priradenia viny, je to spôsob, ako niečo pustiť z hlavy a pohnúť sa vpred. Môžte napríklad povedať „pyt“ v reakcii na niečo, čo ste spravili – „pyt, to som ale povedal/a hlúposť“ – alebo na druhej strane ako vyslovenie podpory pre niekoho – „pyt s tým, neznepokojuj sa s necitlivosťou svojho kolegu“, a podobne. Pyt môže znížiť stres, pretože je to úprimný pokus povzbudiť seba a ostatných, aby sa nezashadzovali malými dennými frustráciami.

Prekonávanie tendencie obviňovania

Existuje psychologický výskum zameraný na pochopenie toho, ako interpretujeme a reagujeme na činy iných ľudí. Štúdie ukazujú, že sme šťastnejší a žijeme dlhšie, keď máme menej každodenných problémov. V niektorých prípadoch to, čo predstavuje problém, by sa mohlo spájať s tým, ako si interpretujeme, čo sa deje okolo nás. Pyt môže pomôcť ľuďom vyhnúť sa tendencii obviňovať ostatných. Poviete si, že meškáte na stretutie, pretože pred vami je jednoducho pomalý šofér, ktorý brzdí premávku. Dokáže to byť iracionálne osobné…

Výskum však ukazuje, že sme viac naštvaní, keď vysvetľujeme niekoho správanie tým, že poukazujeme na jeho nekompetentnosť, úmyselnosť alebo zlý charakter. Tým, že povieme „pyt“, rozhodujeme sa, že nestojí za to nechať sa obťažovať činmi ostatných, ktoré sú mimo našej kontroly. Môžete použiť aj iné stratégie, napríklad premýšľať o situačných obmedzeniach – možno, že vodič toho pomalého auta bol chorý – alebo zvažovať o tom, či to bude problém dvoch hodín, dvoch dní či dvoch týždňov.

Samozrejme, nemali by ste „pyt“ používať, pokiaľ ide o prípad, kedy vám bolo skutočne ukrivdené. Alebo v prípade, že by ste mali za situáciu prevziaťplnú zodpovednosť. A takisto by sa nemalo používať ani ako ospravedlnenie nečinnosti. Dáni, ktorí učia pozitívnu psychológiu, tiež písali o tom, ako aplikovať „pyt“ na príliš veľa aspektov vášho života, nie je to dravé, najmä ak sa týkajú vašich základných potrieb alebo hodnôt.

Stlačte gombík zvaný „pyt“/ “resetuj”

“Nechať vecí ísť” môže byť uľahčené robením činností, ako prechádzkami v prírode, cvičením jógy či meditáciou, vedením denníka alebo zapojením sa do kreatívnej práce.

Dánski rodičia a učitelia tak vedú deti k “pyt” mysleniu prostredníctvom, vyrovnať sa s menšími frustráciami, (“Prehral som” alebo “Nemôžem nájsť svoju obľúbenú farbičku”) a to im neskôr pomáha pochopiť, že všetko nemôže byť dokonalé. Sú to veľmi dôležité schopnosti pre život. Výskumy ukazujú, že perfekcionizmus je spojený s obavami a depresiou.

U dánskych dospelákov je pyt gombík veľmi obľúbený. Jednoducho ho “stlačia”, zhlboka sa nadýchnu a povedia si, že všetko bude okej! A prečo si od nich nevziať príklad?! Za skúšku nič nedáte!

Zdroje:
thriveglobal.com
curiosity.com