Vzťah medzi matkou a dcérou je jedným z najintenzívnejších a najkomplexnejších v ľudskom živote. Tento vzťah môže byť nielen veľmi podporný a výživný, ale aj konfliktný a zraňujúci. Psychologička Jana Ashford zdôrazňuje, že matka a dcéra sa v sebe navzájom vidia a identifikujú sa jedna s druhou. Ich vzájomný vzťah môže byť buď veľmi výživný, podporný a sýtiaci, alebo naopak, konfliktný, problémový a veľmi zraňujúci.
Postoj matky k dcére, ale aj k sebe samej, priamo ovplyvňuje rozvoj sebavedomia a sebahodnoty dieťaťa. Psychológ Martin Miler uvádza, že neprijatie často matka v skutočnosti neprejavuje voči dcére, ale voči samej sebe. To, že vo vzťahu došlo k takejto situácii, si môže uvedomiť a zmeniť len matka, nie malé či dospievajúce dievča.
Silu a charakter puta medzi matkou a dcérou určuje najmä miera emočnej zrelosti matky. Vzťah narušený hnevom, frustráciou, žiarlivosťou či smútkom možno opraviť aj po rokoch, no nie je to jednoduché. Vedomosti o tom, ako by veci mali byť, nie sú všetko. Proces zmeny si vyžaduje aj inú prácu než len to, že chceme byť modernejší, ako boli naši rodičia.
Vzťah medzi matkou a dcérou je teda veľmi komplexný a ovplyvňuje mnoho aspektov života dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že tento vzťah môže byť nielen podporný a výživný, ale aj konfliktný a zraňujúci. Preto je nevyhnutné pracovať na jeho zlepšení a hľadať spôsoby, ako ho posilniť.
