Prečo sa oplatí byť k sebe samému milý?

Je jednoduché byť sebakritický. Ak spravíme chybu či čelíme skľučujúcej výzve, cítime sa občas, že za to nestojíme. Určite sa každý jeden z nás už niekedy ocitol v konfrontácii so sebou samým vyčítajúc si, že to a to mohol spraviť inak, lepšie. Existujú štúdie, ktoré ukázali, že reakcia na hrozby, ktoré môžu vyplynúť zo sebakritiky, môže narušiť funkciu imunitného systému. Vedci však veria, že ak k sebe naopak budeme dobrý, môžeme túto reakciu vypnúť a znížiť tak riziko vzniku nežiadúcich odpovedí nášho organizmu.

Sebaúcta verzus sebakritika

Sebaúcta a sebakritika sú dve navzájom protichodné reakcie na náročné situácie.
K meraniu týchto dvoch prístupov, vedci vystopovali 135 relatívne zdravých, anglicky hovoriacich študentov. Výskum pozostával z 26-bodovej škály sebaúcty a sebakritiky, za účelom merania toho, čo znamená byť sebakritický a sebaúctivý. Následne rozdelili študentov do piatich skupín. Každá skupina mala za úlohu vypočuť si 11 minútovú nahrávku, ktorá by ich prinútila premýšľať sebeúctivým alebo naopak sebakritickým spôsobom. Skupina študentov zo „sebaúctivej“ skupiny, počúvala inštrukcie, ktoré ich viedli k tomu, aby namierili láskavosť a súcit k ich telesným pocitom. Ďalšia skupina bola vedená, aby zaslala priateľské priania osobe, ku ktorej cítia hrejivý pocit, a sebe samým. Tretia skupina, nazývaná, „pozitívni nadšenci“, mala za úlohu myslieť na pozitívnu situáciu, prostredníctvim ktorej by mohli dosiahnuť niečo skvelé. Štvrtá skupina sebakritikov, mala za cieľ sústrediť sa na niečo, čo neurobili, alebo čo sa im nepodarilo tak, ako dúfali. Kontrolná, porovnávacia skupina počúvala scenár nahrávky z nákupu v supermarkete.

Buďte dobrí a vaše telo bude dobré k vám

Možno to nebude až tak prekvapivé, no študenti v oboch “sebaúctivých” skupinách zaznamenali významne silnejšie pocity sebaúcty po počúvaní nahrávok, kým študenti z opačnej skupiny hlásili signifikantne slabšie pocity sebaúcty. V zásade, nahrávky prinútili študentov cítiť, čo by mali cítiť. Nahrávky tiež mali aj fyziologický efekt, a to zmenu rýchlosti srdcovej aktivity. Ihneď po počúvaní, pulzy študentov, ktorí počúvali sebaúctivé nahrávky, sa spomalili v priemere o polovicu, v porovnaní so študentmi, ktorí počúvali sebakritizujúce nahrávky. Zdá sa, že vedci si myslia, že najpodstatnejším zistením tejto štúdie bolo, že cvičenia sebavedomia aktivujú parasympatický nervový systém tela. Veľmi zjednodušene povedané, „oddych a trávenie“, čo je opakom, „bojuj alebo uteč“, čiže sympatikovým nervovým systémom. Parasympatikus spomaľuje frekvenciu dýchania a rýchlosť srdcovej aktivity. Predchádzajúce štúdie spájali zvýšenie parasympatickej aktivity, ako je táto, so zníženými hladinami kortizolu, zlepšeným fungovaním imunitného systému, účinnou reguláciou emócií a fyzickým a psychickým zdravím, vrátane srdcovocievneho zdravia. Byť teda milý k sebe samému, je doslova dobré pre vaše srdce. Odpúšťanie a starostlivosť o seba, môžu pripraviť pôdu pre lepšie zdravie, vzťahy a celkovú pohodu.

Naučiteľná zručnosť?

Sebacitlivosť prináša množstvo výhod, vrátane nižšej úrovne úzkosti a depresie. Sebaúctiví ľudia vedia, keď trpia, a sú v tejto dobe milí, čo znižuje ich úzkosť a súvisiacu depresiu. Zatiaľ čo niektorí ľudia prichádzajú prirodzeným súcitom, iní sa to musia naučiť. Našťastie je to naučiteľná zručnosť. Harvardský psychológ Christopher Germer vo svojej knihe „Mindful Path to Self-Compassion“ naznačuje, že existuje päť spôsobov, ako do seba priviesť súcit: fyzickými, mentálnymi, emocionálnymi, vzťahovými a duchovnými metódami. Tu sú niektoré z nich:

• Uvoľnite svoje telo. Zjedzte niečo zdravé. Ľahnite si a oddychujte. Pomasírujte si krk, chodidlá alebo ruky. Choďte na prechádzku. Zacvičte si jógu. Čokoľvek, čo môžete urobiť pre zlepšenie fyzického cítenia, vám dáva dávku sebavedomia.
• Napíšte si list. Popíšte situáciu, ktorá vám spôsobila bolesť (rozchod, hádka s milovaným človekom, strata práce, …). Napíšte list venovaný sebe samému, v ktorom opíšete situácie bez toho, aby ste za to niekoho obviňovali. Priznajte si svoje pocity.
• Povzbuďte sa. Ak sa vám udialo niečo zlé alebo bolestivé, porozmýšľajte, čo by ste poradili v takejto situácii svojmu dobrému priateľovi, ak by boli vo vašej koži. Nasmerujte tieto súcitné reakcie na seba.
• Praktizujte všímavosť. Toto je nesúdiace pozorovanie vašich vlastných myšlienok, pocitov a činov bez toho, aby ste sa ich snažili potlačiť alebo poprieť. Keď sa pozriete do zrkadla a nepáči sa vám to, čo vidíte, prijmite zlé s dobrými so súcitným postojom.

Zdroje:
curiosity.com
sciencedaily.com
health.harvard.edu