Naša planéta bola v minulosti „vodným svetom“

Nový výskum naznačuje, že pred 3,2 miliardami rokov neexistovali žiadne kontinenty, rovnako ako vo filme Kevina Costnera – Waterworld. Naša modrá planéta mohla byť kedysi ešte modrejšia. Tvrdia vedci z nového výskumu, ktorý ukazuje, že Zem mohla byť zakrytá v globálnom oceáne bez viditeľného kontinentu.

Rozdiely oproti súčasnoti

Vedcom, z Coloradskej univerzity v Boulderi, sa naša súčasná planéta zdala byť príliš odlišná od podoby vo filme Waterworld z roku 1995 od Kevina Costnera. V štúdii uverejnenej v časopise Nature Geoscience, tím využil fungovanie hydrotermálnej geochémie, aby zistil, ako svet vyzeral v dávnej podobe.

Pretože tektonické platne Zeme sa neustále pohybujú, existujú časti sveta, ktoré poskytujú vedcom pohľad na to, ako naša planéta vyzerala pred miliardami rokov. Jednou takou časťou planéty je geologické miesto zvané Panoráma, ktoré sa nachádza hlboko vo vnútrozemí Austrálie.

Kde začal život?

Dôkazy, ktoré našli v geologickom zázname, naznačujú, že pred približne 3,2 miliardami rokov bol náš svet krytý globálnym oceánom. Takéto tvrdenie pomôže vedcom zistiť, či sa život začal v sladkovodných rybníkoch na pevninách, alebo v slaných moriach. Výskumný tím sa najprv snažil zachytiť aká bola pôvodná teplota Zeme, keď sa objavoval život. Tvrdia, že nie je jasné, či bola naša planéta oveľa teplejšia, alebo chladnejšia, alebo približne rovnaká ako je dnes.

Pomer dvoch izotopov kyslíka však môže súvisieť s teplotou starodávnych oceánov, z dôvodu ich rôznych molekulových hmotností. Voda s nižšou teplotou obsahuje väčšie množstvo kyslíka-16 v porovnaní s kyslíkom-18 a naopak. Stále tu však nemajú 3,2 miliardy rokov starú morskú vodu potrebnú na analýzu.

Prastaré skaly ako dôkaz

Existujú však skaly tohto veku, ktoré boli kedysi na dlážke starodávnych oceánov. Takou je napríklad oblasť Panoráma v regióne Pilbara v západnej Austrálii. Tieto horniny si uchovali chemickú históriu oceánov. Vrátane skvele zachovaného systému hydrotermálnych prieduchov. Vedci zrekonštruovali teplotný profil daného regiónu z pred 3,2 miliardy rokov. Zistili, že tam bolo viac kyslíka-18, ako očakávali. Namerali tam skoro o 4 % viac v porovnaní s množstvom aké sa nachádza v dnešnom bez ľadovom oceáne.

Predpokladá sa, že život na Zemi začal v oceánoch pred viac ako 3,5 miliardami rokov, hneď po tom, čo sa zúžila planéta.  “Aj keď sa tieto namerané rozdiely zdajú byť malé, sú veľmi citlivé,” uviedol Dr. Boswell Wing, spoluautor výskumu. To znamená, že sú citlivé na prítomnosť kontinentov. Dr Wing vysvetlil, že pôdy bohaté na hlinu, ktoré tvoria moderné pôdy, sú veľmi dobré pri zbere ťažšieho izotopu kyslíka-18.

Výsledky výskumu

Podľa tímu vedcov je najpravdepodobnejším vysvetlením tohto javu to, že starodávna Zem bola bez kontinentov, ktoré by zhromažďovali všetky tieto ťažké atómy.“V tomto výskume sme neuviedli nič, čo by hovorilo o tom, že sme nemohli mať malé mikrokontinenty, ktoré trčali z oceánov,” povedal Dr Wing. “Len si nemyslíme, že existovali kontinentálne pôdy v celosvetovom meradle, aké máme dnes.”

Ďalšou úlohou, ktorú si vedci stanovili, je zistiť kedy dosková tektonika vytlačila dostatok hornín na vytvorenie kontinentov. Mladšie skalné útvary v Arizone a Južnej Afrike budú ich prvými zastávkami.

Zdroje: