Rozhovor Mgr. Radovan „Rady Active“ Gergeľ: Ak si k danej aktivite vybudujete emočnú väzbu – máte vyhraté

Mgr. Radovan Gergeľ je silovo-kondičný tréner, ktorý aktívne bojuje proti nepravdám, mýtom a zlozvykom, ktoré kolujú v žilách súčasnej, čoraz viac chorľavejšej, obéznejšej a čoraz menej pohybujúcej sa spoločnosti. 
Neznáša amaterizmus v trénerskej rovine a preto založil projekt Dobrý tréner. V ňom pomáha fitnes trénerom čerpať vedomosti z praxe, učí ich umeniu koučingu a približuje všetko, čo by kvalifikovaný tréner mal vedieť, aby klientom svojim konaním neublížil. V rozhovore nám porozprával o svojej ceste za tým, kým je teraz a čo všetko jeho projekt obnáša.

1. Ako vznikla myšlienka na projekt Dobrý tréner?

„Projekt Dobrý Tréner“ vznikol z nespokojnosti. Nebol som spokojný, že prostredníctvom mojich článkov nedokážem ostatným trénerom (a verejnosti) dosť dôrazne vysvetliť, že trénerom nemôže byť každý. Trénerom nemôže byť hocikto, kto chytí kľučku od fitka, má trochu väčší biceps alebo pije proteín hneď po tréningu. Byť Dobrým Trénerom je poslanie. Životná cesta, ktorá si vyžaduje kontinuálne vzdelávanie a rešpekt pred prácou s klientom. Na to všetko potrebujete vytrvalosť, odhodlanie a hlavne vášeň pre povolanie, ktoré ste si vybrali. Nie každý to má.

Rovnako som ľudí nedokázal dosť dôrazne vystrašiť pred rizikami ľahostajného prístupu k technikám jednotlivých cvičení. Dnes už z dostupných informácií vieme predpokladať, čo škodí pohybovému aparátu. Poznáme približné mechanizmy vzniku zranení. Je teda POVINOSŤOU každého dobrého trénera, aby ich poznal.

Rozhodol som sa, že kašlem na všetky hejty a ukazovanie prstom. Založil som si vlastný vzdelávací program (dnes už pod záštitou RA UNIVERSITY) a išiel do boja z druhej strany. Nekarhám na diaľku tých, čo o to nemajú záujem. Vytváram si okolo seba komunitu trénerov, na ktorých môžem mať priamy a pozitívny dosah. 

2. Dnes je vo fitnes oblasti naozaj množstvo trénerov a možností. Prečo by sa mali ľudia rozhodnúť práve pre Dobrého trénera? Čím je projekt unikátny?

Projekt je unikátny obsahom, trvaním a živosťou.

Mnoho akreditovaných kurzov musí podľa osnov učiť hlúposti, ako napríklad organely bunky a podobne. Teraz nechcem uraziť žiadnu bunku. Načo sú však tieto znalosti štandardnému trénerovi nováčikovi, ktorý by mal skôr spoznať, ako nepoškodiť svojho klienta svojou neznalosťou dôležitejších vecí. Tými sú technika cvičenia, správne zaťaženie, umenie koučingu a práce s klientom.

V projekte teda začíname prijímaním klienta do tréningového procesu. Učí sa aké dotazníky používať, čo je to RA prípravka, ako urobiť kvalitne vstupnú diagnostiku, pri ktorej sa učíme aj anatómiu. Ďalej pokračujeme  učením našej špeciálnej rozcvičky, dýchania a správnej auto-masáže na penových valcoch. Pokračujeme preberaním všetkých pohybových vzorov (drep, mŕtvy ťah, výpad…), ako teoreticky, tak aj prakticky. V polovici projektu máme programming a výživu. Nakoniec sú tu aj špeciality ako plyometria, rýchlosť, obratnosť, či meranie tuku pomocou kalipometrie, alebo ultrazvuku.

Ak chcete všetko stihnúť, musíte mať na vzdelanie kopu času. Preto projekt trvá rok, resp. ho tvorí 12 tzv. vzdelávačiek, ktoré trvajú celý víkend. Každá vzdelávačka začína písomkou a opakovaním predchádzajúcej témy. Projekt končí záverečným preskúšaním. Po jeho absolvovaní študent získava diplom.

Živosťou myslím fakt, že projekt sa stále vyvíja. Po nových knihách, štúdiách či kurzoch pridávam získané informácie. Ak treba niečo zmeniť, tak to zmením. Projekt dozrieva ako víno.    

3. Celé je to hlavne o vzdelávaní, akú úlohu vo vašom živote zohralo vzdelanie?Myslíte, že škola ako taká je dôležitá alebo je to skôr o alternatívnych cestách?

Najdôležitejšiu. Najviac ma posunulo. Teraz nehovorím o vysokej škole. Mám napríklad vyštudovanú veterinu, konkrétne program Trh a kvalita potravín (keďže aj výživa je moja vášeň), no ja som získaval úctu k tomu, čo viem a čo ešte nie, samotnými kurzami (ktorých mám asi cez 50) a knihami, ktoré som prečítal. Pri tých knihách chcem zdôrazniť jednu vec. Nemôžete si dovoliť nečítať. Ako povedal Mark Twain, ten kto nečíta, nemá žiadnu výhodu nad tým, kto nevie čítať.

Teda moja cesta bola o nasledovaní ďaleko múdrejších ľudí ako som ja. Počas toho mi klesal hrebienok mladého trénera a stúpala pokora, ktorú často vidieť u ľudí, ktorí v našom fachu niečo dokázali.   

4. Ako vyzerala vaša cesta za tým, kým ste dnes?

Poviem iba najdôležitejšie. Som bývalý vojak a tým, že som pôsobil v špeciálnejších jednotkách. Musel/chcel som sa starať o svoju kondíciu a silu. No nemal som až tak kvalitné informácie. Tak som v začiatkoch cvičil ako prišlo, podľa časopisov. Postupne prirodzenosť prerástla vo vášeň a začal som vyhľadávať kvalitnejšie zdroje. Paradoxom je, že v mojom živote ma prudko ovplyvnila osoba, ktorú vlastne ani nepoznám. Volal sa Edo. Bol to veľmi statný asi 35 ročný chlap, ktorého keď som prvýkrát zbadal v šatni, kam som chodieval cvičiť, mal som pocit, že prišiel sám Arnold.

Zrazu som nemal chuť sa vyzliecť. Proste vysoký svalnatý drevorubač s okuliarmi na očiach a jemným „radiátorom“ na bruchu. Pointa prišla pri sledovaní jeho tréningu zloženého z pár základných cvikov. Keď si Edo naložil na mŕtvy ťah od kolien asi 350kg, stíchla celá posilňovňa. Mne to nedalo. Musel som robiť niečo zle. Zliezol som zo stroja na predkopávanie a šiel za ním s otázkami, kto vlastne je, prečo pobral všetky kotúče z posilky a kde robím chybu v tréningu. Jeho odpoveď ma rovnako šokovala. Odporučil mi prečítať si pár dokumentov a kníh, ktoré mi následne zmenili život. Tam vznikla vášeň k čítaniu. A prakticky čítanie ma doviedlo k tomu, že som sa začal viac rozvíjať aj iným, nie vojenským smerom a pozeral na seba a moje poslanie v inom svetle.

5. Čo bolo najťažšie, čím ste si museli prejsť, resp. aké boli podľa vás najväčšie prekážky v začiatkoch vašej kariéry?

Jedinou prekážkou, a myslím, že je to aplikovateľné na akúkoľvek sféru života, sme my sami. Naša nedôvera vo svoje schopnosti. Naše obavy nasledovať to, čomu len v kútiku duše veríme. Náš strach z odmietnutia či zlyhania, ako aj naše ego, ktoré bráni ľuďom priznať, že sa mýlil. Tak sa nedá rásť.

Ja som napríklad miloval moje vojenské sny a išiel som tvrdo za nimi. Nič iné som si nevedel predstaviť, že budem robiť. Nakoniec som sa aj stal tým, čím som chcel. No časom ma to prestalo napĺňať. Najväčšou prekážkou bolo teda zahodiť to, čo ma síce už nenapĺňalo, no tvorilo veľkú časť môjho života (v službách štátu som bol cez 10 rokov). Bál som sa vybrať si nový sen a obetovať ďalšie roky tvorením novej identity. Čo ak sa mi to nepodarí? Čo ak v tom nebudem dobrý? Čo ak sa neuživím? No podarilo sa, snažím sa byť v tom dobrý a ešte ma to aj živí 🙂  

6. Akú lekciu vám tieto prekážky dali?

Ako som povedal. Vždy sa snažte, aby to NIE vám povedal niekto iný – nie vy sami sebe (na toto nemám, toto nedokážem, toľko peňazí mi nedajú, lepšiu prácu si nenájdem a pod.). Nedovoľte, aby strach začať niečo nové bol zároveň aj vaším koncom. Nesnažte sa byť dobrý v práci, ktorú nemáte radi, pretože strávite v nej podstatnú časť svojho života. Predsa nie ste strom – viete sa pohnúť ďalej.   

7. Čo nesmie chýbať vo vašom jedálničku?

Haagen Dazs 🙂 Žartujem, síce zmrzlinu milujem, no v mojom jedálničku nesmú chýbať bielkoviny v akejkoľvek forme. Mám rád mäso, vajíčka, vnútornosti, ale aj rastlinné zdroje ako strukoviny, či tempeh.    

8. Ak by ste dnes mali začať vo svete fitnes nanovo, čo by ste urobili inak?

Písal by som kratšie články, aby ich aj niekto čítal dokonca (úsmev). A viac by som trénoval nohy v mladom veku.

9. Myslíte si, že cvičenie je výsadou skôr ľudí, ktorí na to majú? Predsa len tréner, permanentka či zdravá strava nie sú často najlacnejšie.

Mám na to asi svojský pohľad. Je mi jasné, že konkrétne mňa si ako trénera nemôže dovoliť mladý študent či bežne zarábajúci človek. No s touto nespravodlivosťou som sa dávno popasoval a volil skôr osobný rast. Dobrí tréneri by nemali byť lacní tréneri. Musia sa vzdelávať, cestovať a to niečo stojí. No mám v tíme aj trénerov, ktorí berú menej ako ja. Máme aj lacnejšie programy, skupinové tréningy a dokonca momentálne pracujem na úplne novom koncepte. Budujeme v Košiciach unikátny cvičebný priestor otvorený cenovo viac verejnosti, takže je sa načo tešiť. Súčasťou budú rôzne tréningy s príbehom, ako military, či „ženský sen“. Budeme mať unikátnu, dlhú 30 metrovú zónu a vonkajšiu rambo dráhu. Tam si určite bude môcť dovoliť trénovať väčšina ľudí.

Paradoxom však je, že ľudia často vyhadzujú peniaze za samé sprostosti. Prepíjajú v baroch alebo kupujú novšie autá, ktoré vlastne ani nepotrebujú, resp. radosť z nich je veľmi prchavá. Nový kabát či 400-eurové topánky vám nezlepšia dlhodobo kvalitu života. Nedožijete sa vďaka nim viac rokov. Nemajte mi to za zlé. Nemám nič proti materiálnym veciam, no ľudia si musia začať viac vážiť aj prácu dobrého trénera. Dokážeme reálne meniť životy ľudí. Pohyb je najlepšia medicína na dlhovekosť, len sa pozrite na vedecké dôkazy.

Detto čo sa týka stravy. Nemusíte mať všetko bio. Stačí nájsť dôveryhodný zdroj. Ľudia si myslia, že najčistejšie mäso je najlepšie a najkvalitnejšie, napr. steaky. Je to omyl. Vnútornosti a ostatné časti zvieraťa sú rovnako kvalitným zdrojom (ak nie kvalitnejším) a je ich treba konzumovať. Môžete si teda variť vývary. Máme tu vajíčka, ktoré až toľko nestoja, huspeninu, domácu nakladanú zeleninu, šaláty, strukoviny, kváskový chlieb a pod. Nemyslím si teda, že zdravá strava musí byť zákonite prehnane drahá. Problémom je, že ľudia si nevedia správne vybrať. Ale to je debata na jednu celú knihu (úsmev).

10. Čo by ste poradili tým, ktorí majú problém s motiváciou? Začiatočníkom, prípadne tým, ktorí už istý čas cvičili, potom prestali a nedokážu sa znova nakopnúť? Resp. čo motivuje vás?

Každý máme svoje dobré aj zlé dni. Každému sa občas nechce trénovať alebo ráno vstať z postele. Nie ste ničím špeciálni. Vôľa človeka je rovnako vyčerpateľná ako glykogén. Preto treba voliť rozumne do čoho ju budete investovať a v akom období. Treba napríklad správne voliť tréningy a zaťaženie. Boli by ste veľmi prekvapení ako málo stačí cvičiť, ak je vaším cieľom lepšie zdravie či dlhovekosť (vedecké dôkazy nám už to pomerne jasne naznačujú). Nemusíte chodiť na crossfit, vzpieranie či behať maratóny.

Mnoho ľudí sa trápi aj zmenou postavy, iba z dôvodu porovnávania sa s inými. Porovnávanie je jed. Nenájdete spokojnosť, pretože vždy bude niekto krajší, väčší, bohatší. A ak to celé pritiahnem za vlasy, kašlite na postavu a hlavne sa hýbte. Ak sa pozriete na vedecké dôkazy, je oveľa lepšie byť fit a kľudne aj s nadváhou, ako štíhly, no bez pohybu. Pohyb je naša najlepšia medicína, ktorá by mala byť považovaná a predpisovaná s rovnakou váhou ako lieky. 

Aby som to zhrnul, vyberajte teda svoje ciele rozumne a realisticky. Áno, vyžaduje si to úpravu návykov, pravidelnú dochádzku či ranné vstávanie a to všetko bolí. Na začiatku. Potom, keď si k danej aktivite postupom času vybudujete emočnú väzbu – máte vyhraté. Akýkoľvek výpadok môžete považovať iba za pauzu medzi sériami  (úsmev).

Facebook: Radovan RadyActive

Instagram: radyactive