Výskumníci pomaly prichádzajú na to, ako by bolo vhodné vypestovať rastliny mimo našej Zeme. Prvé výskumy sa diali na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na palube ISS rastliny zasadili a počkali kým vyklíčia. Neskôr ich premiestnili na planétu, aby tam mohli ďalej rásť. Úspešnosť tohto výskumu je dôležitá hlavne pre astronautov, ktorí by nemali problém s nedostatkom jedla vo vesmíre.
Pestovanie rastlín vo vesmíre je ťažké a zložité. Rastliny tam totižto čelia podmienkam, na ktoré nie sú zvyknuté. Ide o podmienky ako mikrogravitácia, radiácia, veľmi nízke teploty a nedostatok prirodzeného svetla.
Teória
Jedným z mnohých, ktorí teoretizovali o raste rastlín bol aj slávny Charles Darwin. Darwinova hypotéza hovorí o tom, že sa na raste rastlín podieľa gravitácia. Gravitačné fotoreceptory sa podľa jeho teórie, nachádzajú na konci koreňa, čo rastline udáva smer rastu. Zo zeme si rastliny majú čerpať živiny pre svoj rast. Svoju hypotézu otestoval tak, že klíčiacim semienkam fazule postupne ostrihal končeky korienky.
Tieto korienky poležiačky naukladal na zem. Korienky naďalej rástli, avšak nerástli už ďalej do zeme. Tento jav sa nazýva “skewing”. Experiment, ktorý bol uskutočnený na palube ISS v roku 2010 avšak dokázal, že gravitácia sa na raste rastlín nepodieľa. Rastliny si vyhľadávajú živiny na ich rast i bez gravitačnej sily.
Výskum
V roku 2014, Expedícia 39 (Veg-01) nainštalovala systém na rast rastlín na palube ISS. Výskumníci tento experiment sledovali v sídle NASA na Floride. Tento systém funguje tak, že sa semienka rôznych rastlín zasadia do “rastlinného vankúša”. Tieto vankúše obsahujú rôzne zmesi vesmírnej špiny a rôznych hmôt, ktoré slúžia ako hnojivo. Rastliny sú sadené tak, aby korene rástli smerom nadol do vankúša a stonky smerovali smerom nahor.
Súčasťou tohto vankúša sú i modré a červené LED svetlá, ktoré slúžia na fotosyntézu a na smerovanie rastu rastliny. Experimenty vykonávané na ISS sú po vypestovaní zmrazené a následne ich výskumníci donesú späť na Zem, kde ich vedci ďalej študujú. Veľkým úspechom týchto výskumov bol vo vesmíre vypestovaný šalát v roku 2015. I tento šalát bol naďalej študovaný v laboratóriách na Zemi.
Najnovší systém APH
So stálym pokrokom výskumov, vedy a techniky, už môžeme na vesmírnej stanici vypestovať i väčšie rastliny ako len šalát. Advanced Plant Habitat (APH) systém je najväčším systémom na palube vesmírneho laboratória. Tento systém je autonómny, sám si reguluje teplotu, vlhkosť i kyslík. Tento systém okrem červeného a modrého LED svetla obsahuje i biele a zelené LED svetlo, ktoré ponúka množstvo nastavení svetla.
Viac svetla znamená i to, že sa vo vesmíre môže vypestovať viac druhov rastlín, ktoré môžu byť následne študované. Tieto úspechy nás vedú k tomu, že o pár rokov si, dúfajme, budeme môcť vypestovať všetky druhy rastlín. Takto austronauti s nedostatkom jedla už nebudú mať nikdy problém. Austronauti vo vesmíre teda budú môcť stráviť dlhší čas a budú môcť dôslednejšie a rýchlejšie preštudovať celý vesmír.
Zdroje: