Diéta, ktorá zachráni vás a našu planétu

Neplatí iba to, že strava ovplyvňuje len vaše zdravie. Menej známe, ale rovnako pravdivé je, že vaša strava ovplyvňuje aj zdravie planéty. Podľa odhadu spôsobuje produkcia potravín až 30 % emisií skleníkových plynov vo svete. Na poľnohospodárstvo využívame približne 40 % všetkej pôdy sveta. Takže čo by sme mali jesť, aby sme udržali seba a Zem zdravú? V nasledujúcich riadkoch si prečítate aké pozitívne účinky môže mať správna diéta pre našu planétu.

Proti tomu, ako jeme teraz

Výbor 37 vedcov zo 16 krajín na čele s profesorom verejného zdravotníctva Harvardu, doktorom Walterom Willettom, sa roky zaoberali presne touto problematikou. Nedávno, doktor Willett, uverejnil správu o tom, že diéta môže zachrániť svet. Nie je prekvapením, že si nemyslí, že by sme mali jesť to čo, čo jeme teraz. V súčasnosti nezdravá strava spôsobuje viac úmrtí ako alkohol, drogy a fajčenie dokopy. Navyše, moderné poľnohospodárstvo je vo všeobecnosti postavené viac na zisku ako na udržateľnosti.

Čo je lepšie ako súčasný stav?

Radikálny posun – čo vedci nazývajú “Veľká transformácia potravín” – od spracovaného jedla a červeného mäsa až k rastlinnej strave. Neodporúčajú čisté vegetariánstvo. Namiesto toho, ich navrhovaná strava, ktorú odporúčajú, sa podobá na stredomorskú stravu. Pomenová je po tradičnej strave, ktorá pochádza z krajín okolo Stredozemného mora.

Willett a jeho tím nazývajú svoju stravu “planetárnou zdravou stravou”. Tvrdia, že by to pomohlo zmierniť šesť problémov trvalej udržateľnosti spojenou s poľnohospodárstvom, vrátane klímy, kolapsu biodiverzity a využívania vody. Na rozdiel od našich súčasných vzorcov, by podľa nich mali uspokojiť potreby rastúcej globálnej populácie. Predpokladajú, že ich strava by mohla, do roku 2050, podporiť celosvetová populácia v počte 10 miliárd ľudí.

Ako to teda funguje?

Zdravá výživa planéty je prevažne rastlinná: ovocie a zelenina by mali tvoriť polovicu každého jedla, ktoré jeme. Mäso je stále v poriadku, ale musíme ho jesť oveľa menej. Treba obmedziť najmä červené mäso, ako je hovädzie, jahňacie a bravčové mäso. Aj keď uvedomelí ľudia dokážu pravidelne jesť kura a ryby, rastliny sú hlavným zdrojom bielkovín spolu s orechmi a strukovinami, ktoré sa používajú ako náhrada mäsa. 

Zníženie množstva mäsa bude najväčším rozdielom v Severnej Amerike a Európe. Američania budú musieť jesť o 84 % menej červeného mäsa a 6-krát viac fazule a šošovice. Európania budú musieť konzumovať o 77 % menej červeného mäsa a 15-krát viac orechov a semien, aby splnili pokyny vedcov. Zmeny sa však budú vyžadovať na celom svete. Na afričanov bude mať negatívny vplyv škrobová zelenina (napríklad zemiaky a kukurica) zatiaľ čo východná Ázia bude musieť znížiť príjem rýb. Diskutuje sa aj o dani z červeného mäsa.

Toto je účinná diéta podľa vedcov:

-Orechy – 50 g denne

-Fazuľa, cícer, šošovica a iné strukoviny – 75 g denne

-Ryby – 28 g denne

-Vajcia – 13 g denne (tak jedno týždenne)

-Mäso – 14 g denne červeného mäsa a 29 g denne kuracieho mäsa

-Sacharidy – celé zrná, chlieb a ryža 232 g denne a 50 g škrobovej zeleniny

-Mlieko a mliečne výrobky – 250 g – ekvivalent jedného pohára mlieka

-Zelenina – 300 g a ovocie 200 g

V strave je miesto pre 31 g cukru a asi 50 g olejov ako je olivový olej.

Ale nebudem mať hlad?

Nie, zdravá výživa planéty umožňuje v priemere 2 500 kalórii denne a ponúka pestrú škálu potravín. “Je tam obrovská rozmanitosť,” povedal profesor Willett pre BBC. “Môžete si vziať tieto potraviny a dať ich dohromady tisíckami rôznymi spôsobmi. Nehovoríme tu o strave s nedostatkami. Toto zdravé stravovanie je flexibilné a chutné.” Dodal, že prísne vegánsky životný štýl nemusí byť nevyhnutne najzdravší a najúčinnejší spôsob pri dosahovaní cieľov vedeckej komisie. “Keby sme len chceli minimalizovať skleníkové plyny, povedali by sme, nech všetci budú vegáni.”

Ako teda táto diéta zachráni svet?

Každý rok sa zabráni 11 miliónom úmrtí v dôsledku nezdravého životného štýlu. Nezdravý životný štýl môže totižto spôsobiť infarkty, mŕtvicu a niektoré druhy rakoviny. Strava navrhnutá vedcami bude mať tiež veľmi pozitívny vplyv na životné prostredie. Minimalizujú sa emisie skleníkových plynov, čím sa zabráni vyhynutiu všetkých druhov zvierat a organizmov. Zachráni sa pôda, lebo sa nebude rozširovať na poľnohospodárske účely.

Zdroje: