Ak vás niekedy zaujímalo, kto sa ako prvý rozhodol preniesť stromčeky do interiéru na oslavu Vianoc alebo odkiaľ pochádzajú adventné kalendáre, vystopovali sme niektoré obľúbené sviatočné tradície – aj niektoré menej známe – priamo do ich domovskej krajiny.
Nemecko
tradícia: závesné adventné kalendáre
Advent, čo v preklade znamená „príchod“, je obdobie začínajúce štyri nedele pred Vianocami. V 19. storočí nemeckí protestanti odpočítavali dni do Vianoc tak, že na dvere označili 24 kriedových čiar a každý deň v decembri jednu zotreli. Papierové adventné kalendáre sa stali populárnymi v Nemecku na začiatku 20. storočia, keď Gerhard Lang, o ktorom sa predpokladalo, že vyrobil prvý tlačený adventný kalendár, začal s ich hromadnou tlačou. Inšpirovaný kalendárom, ktorý vyrobila jeho matka, Lang vytvoril kalendár s ilustráciami pripevnenými na kúsku kartónu a pridal dvierka, ktoré sa dali otvoriť a pozrieť si obrázky pod nimi. Stali sa komerčným úspechom, ale až koncom 50. rokov 20. storočia adventné kalendáre obsahovali aj čokoládu.
severná a stredná Európa
tradícia: zdobenie jedlí
Zvyk priniesť si jedľu do domu počas zimného slnovratu bol bežný medzi pohanskými Európanmi. V Škandinávii si ľudia na Nový rok zdobili svoje domovy a stodoly zeleňou, aby odohnali zlo. Keďže vždyzelené rastliny symbolizujú večný život, zeleň pomohla Európanom predstaviť si prichádzajúcu jar. Medzi pohanskými Európanmi bolo uctievanie stromov bežné a zdobili živý strom vonku sviečkami a ozdobami, ktoré mali symbolizovať slnko, mesiac a hviezdy na strome života.
Kolumbia
tradícia: Noche de las Velitas – noc malých sviečok
V noci 7. decembra si Kolumbia uctieva Pannu Máriu a sviatok Nepoškvrneného počatia očarujúcou oslavou svetla, ktorá predstavuje začiatok zimných prázdnin. Kolumbijčania osvetľujú svoje domovy a ulice miliónmi bielych a farebných velas (sviečok) vo vzorovaných papierových lampášoch.
„Noc malých sviečok“ bola kedysi komornou záležitosťou zameranou na rodinu, no v priebehu rokov sa dekorácie stali kreatívnejšími a sofistikovanejšími a dnes sa častejšie využíva elektrické osvetlenie. Oslavy sa stávajú čoraz verejnými, s hudbou a ohňostrojmi, ako aj s trhmi s jedlom.
Etiópia
tradícia: slávenie Vianoc 7. januára
Vianočný príbeh nám hovorí, že traja mudrci, označovaní aj ako mágovia alebo králi, pricestovali do Betlehema „z východu“ za zázračnou vodiacou hviezdou, aby sa mohli pokloniť malému Ježiškovi. Všeobecne sa predpokladá, že mágovia pochádzajú z Ázie, Európy a Etiópie. Mnoho Etiópčanov verí, že dokonca všetci traja muži boli Etiópčania.Dnes Etiópčania, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, oslavujú Vianoce 7. januára.
Mexiko
tradícia: darovanie vianočnej hviezdy
Vianočné hviezdy, ktoré kvitnú v zime, pochádzajú zo Strednej Ameriky, konkrétne z južného Mexika v okolí Taxco del Alarcon a štátu Oaxaca. Mexická legenda hovorí o dievčatku, ktoré na štedrovečerných bohoslužbách nemalo čo ponúknuť Ježiškovi, iba kopu buriny. Keď si kľakla, aby uložila burinu pri Betleheme, kytica praskla v jasnočervené kvety. Odvtedy sú jasne červené kvety, ktorých listy majú tvar betlehemskej hviezdy, známe ako Flores de Noche Buena alebo Kvety svätej noci a stali sa synonymom Vianoc prakticky po celom svete.
Guatemale
tradícia: La Quema del Diablo – upaľovanie diabla
Guatemalčania praktizujú vianočný rituál, ktorý je vo svete jedinečný. Pri západe slnka 7. decembra, v predvečer sviatku Nepoškvrneného počatia, sa ľudia zhromažďujú v mestách a dedinách po celej Guatemale, aby spálili podobizeň diabla. Podľa tradície založenej v 17. storočí ľudia verili, že spálením podobizne diabla očistia svoje domovy od zla a nešťastí, ktoré utrpeli v predchádzajúcom roku.
Dnes sa komunity stretávajú na námestiach a zapaľujú vatru, predajcovia predávajú diabolské rohy a petardy a mnohí zabávači sú prestrojení za diabla. Následne sa rodiny stretnú, aby jedli buñuelos, tradičné šišky a vypili teplý ovocný punč.
Taliansko, Rím
tradícia: polnočná omša
Tradícia dnes známa ako polnočná omša vznikla v dnešnom Izraeli. Koncom 4. storočia sa kresťanský pútnik z Ríma pripojil k skupine kresťanov na vigílii v Betleheme v noci 5. januára – podľa východnej tradície na Štedrý večer. Po vigílii nasledoval fakľový sprievod do Jeruzalema, ktorý vyvrcholil ranným zhromaždením. Keď bola v 5. storočí postavená Bazilika Santa Maria Maggiore, pápež Sixtus III. zaviedol v kaplnke polnočnú omšu, tradíciu, ktorá sa dnes rozšírila do mnohých kresťanských krajín po celom svete.
Quebec, Kanada
tradícia: Réveillon – dlhá večera
V Quebecu francúzsky hovoriace rodiny oslavujú Vianoce predchádzajúci večer. Je to udalosť od neskorej noci do skorého rána, odtiaľ pochádza výraz réveillon, ktorý pochádza z réveil, čo znamená prebudenie. Tradícia vznikla vo Francúzsku a je podobná spôsobu, akým sa oslavuje v New Orleans.
Tradične sa rodiny zúčastňovali polnočnej omše pred návratom domov na večeru. Následne po rozbalení darčekov sa všetci presunú k stolu a dajú si tourtière (koláč s mletým mäsom), zemiakovú kašu, moriaka s plnkou a mušle Saint-Jacques (mušle Svätého Jakuba), po ktorom nasleduje bûche de Noël (vianočný koláč) a hriešne sladké sucre à la crème (sladkosť vyrobená z cukru a smotany).
Zdroj: https://www.lonelyplanet.com/articles/christmas-traditions-from-around-the-world
